Paroháčova sestra - Smrťožrút

14. července 2009 v 12:34 | Syriana |  Paroháčova sestra




V miestnosti ostalo hrobové ticho, ktoré po chvíli opäť prerušila Shanon. "Nechcem, aby ste tu viac ostávali, počujete?" zasyčala a otočila sa na päte. Buchla za sebou dvermi a dupotala po schodoch na druhé poschodie. Sirius vyštartoval za ňou. Zalomcoval kľučkou na spálni. Bolo zamknuté.
"Shanon, otvor mi!"
"Odíď a pošli ich preč! Nechajte ma všetci na pokoji..." odvetila spoza dverí.
"Shanon, prosím."
"Chcem byť sama."
"Sama nič nevyriešiš."
Ozval sa cvakot zámky a dvere sa otvorili. Shanon vpustila Siriusa dnu a bez slova zasa zavrela a zamkla.
"Vedel si to?" šepla a oprela sa chrbtom o dvere.
"Vedel..."
Shanon tvár očervenela od hnevu a potom sa jej do očí naliali slzy. "Tak aj ty?" pípla a zošuchla sa na zem, vyčítavo naňho hľadiac.
"Len nejakú dobu," dokončil. "Povedal mi to predvčerom tvoj ot... teda Dumbledore potom, čo bola za tebou Wallburga a..."
"Kriste pane," zavzlykala.
Sirius si k nej kľakol.
"Ja jediná som nič nevedela."
"Bolo to tak lepšie, Shanon. Je zbytočné, pliesť ťa."
"To nemyslíš vážne!"
"Napriek všetkému sa nič nemení."
"Čo?!" vyvalila naň oči. "Nič?! Shanon Potterová neexistuje, Sirius. Ja neexistujem."
"To nie je pravda. Si moja žena a ja ťa milujem. Na mene nezáleží. Podstatné je, že si skvelá osoba, pre ktorú sa mi oplatí žiť, Shanon. Si to stále ty, vo vnútri sa nič nezmenilo a to je dôležité."
Zmätene prikývla a hodila sa mu okolo krku. "Ďakujem," šepla.
"Nie, to ja..." vtisol jej na čelo bozk a ľahko sa usmial.
Nemohol sa ubrániť šťastnému pocitu. Celá táto skutočnosť dokazovala jediné: Lucius Malfoy bol von z hry a to ho napĺňalo pokojom. Jedinou prekážkou medzi ním a Shanon teda zostával on sám, Sirius a jeho búrlivá nepredvídateľná povaha, ktorá mohla v sekunde obrátiť všetko o 180 stupňov...

* * *

"Sľúbil si mi to!" oborila sa Shanon na Siriusa.
"Pochop, kým sa nenájde nič vhodnejšie, kde by sa mohol Rád schádzať, nemôžem mu zakázať chodiť sem."
"Ale môžeš. Je to tu tvoje, Sirius!"
"Všetci sme vždy počítali s tým a ty si to tiež dobre vedela, že náš dom bude jeho hlavným stanom. Nejakú dobu to ešte budeš musieť vydržať."
"Ale ja to nevydržím. Nemôžem byť pod jednou strechou s tými klamármi, Sirius."
"Veď tu nie sú stále."
"Každý deň, počuješ?! Každý boží deň sú tu všetci traja nasáčkovaní. Bez ohľadu na to, či si to prajem, alebo nie."
"Zmier sa s tým, Shanon, je to tvoja rodina."
"Ako by ti bolo, keby som sem priviedla Wallburgu, Sirius? Cítil by si sa príjemne?"
"To je ale úplne iný prípad."
"Je to to isté. Ty nechceš vidieť ju, ja nechcem vidieť ich! V čom je rozdiel?"
"Vo všetkom. Potterovci sa o teba starali ako keby si bola ich vlastná, zatiaľ čo ku mne sa moja ozajstná rodina správala ako k odpornému hmyzu, ktorý sa musí hneď zašliapnuť. To je ten obrovský rozdiel."
"Tu sa asi podpory nedočkám, však?"
"To teda nie."
"Fajn. Tak teda oni môžu, ale Dumbledore nie!" súhlasila.
"Je strážcom Rádu."
"Nájdeme si iného."
"Tebe sa zdá všetko také jednoduché."
"Nevidím v tom problém," založila si ruky na prsia.
"Nepožiadam najlepšieho čarodejníka, akého máme, aby nás opustil len kôli tvojej tvrdohlavosti."
"Buď odíde on alebo ja. Vyber si!"
"Ty si sa zbláznila."
"Máš čas rozhodnúť sa, Sirius. Nepôjde z domu Rád, pôjde z Rádu Dumbledore!"
"To nemôžem urobiť."
"V tom prípade odchádzam z domu aj z Rádu ja, aby si vedel!" zvrtla sa na opätku a vydupotala von z kuchyne. Sirius kráčal pomaly za ňou. "A kam pôjdeš?" pobavene krútil hlavou a snažil sa potlačiť úsmev.
Shanon sa prudko otočila na schodoch a pozrela sa naňho ostrým pohľadom. "To radšej ani vedieť nechci!"
"Nepustím ťa, myšička," usmial sa na ňu.
"Odpusť si to, Sirius!" vyplazila mu jazyk a vybehla hore. Sirius sa pustil za ňou až do spálne a schmatol ju za pás ku sebe. Otočil si ju tvárou oproti a na pery jej vtisol bozk.
"Ty ma vôbec neberieš vážne," zamračená vydýchla.
"Chápem, že ti je nepríjemné stretávať sa s nimi, ale tým, že sa im budeš vyhýbať predsa nič nevyriešiš."
"Možno máš pravdu. Aj keď sa mi pravdupovediac nechce čeliť ich pokusom udobriť sa so mnou."
"Nemôžeš byť na nich nahnevaná večne."
"Ale môžem byť na nich nahnevaná veľmi dlho."
"Nedáš si povedať."
Pokrútila hlavou a pohľad jej padol na posteľ, kde mala prichystané oblečenie.
"Už by sme sa mali asi začať chystať," povedala a vymanila sa so Siriusovho náručia. "Dnes nechcem meškať," vzala do rúk dlhé čierne šaty a smutne sa na ne pozrela. "Dnes nie."

* * *

Pohreb sa niesol v tom neznesiteľnom tichu, ktoré len sem tam prerušilo smrkanie do vreckoviek. Shanon pevne zvierala Siriusov habit a tvár mala zaborenú do jeho pŕs. Nahlas fučala a potláčala slzy, ktoré sa jej drali von. Sirius ju držal pevne primknutú ku sebe a stískal jej jedno rameno. Kazateľa, ktorý pohreb viedol, nikto nepočúval. Každý bol utiahnutý do seba a trpel svoj vlastný hrozný smútok. Nikto nepotreboval počuť slová rozlúčky, či pozerať sa do tvári iných zranených ľudí a zdvojnásobovať si tak svoje nešťastie. Dumbledore priateľsky pridržiaval Remusa, ktorý len neprítomne hľadel do hrobu s truhlou a z jeho prázdneho pohľadu sa nedalo vyčítať nič. Nebolo však ťažké uhádnuť, ako veľmi trpel. Hlavne nie pre Siriusa, pretože on sa cítil v tejto chvíli vinný za Remusove trápenie.
Zhlboka sa nadýchol a prinútil sa nemyslieť na takéto veci. Vtisol Shanon bozk na čelo. Jej ruka sa pevnejšie ovinula okolo jeho pásu.
Obrad sa ťahal celú večnosť. Zo zamyslenosti Siriusa vytiahla až mrviaca sa Shanon. Pomaly sa od neho odtiahla a pustila ho. Prešla kúsok ďalej k Molly Weasleyovej, Vanessinej sestry, ktorá plakala na hrudi manžela Arthura. Shanon jej na plece položila ruku. Molly sa strhla a pozrela sa za seba. Chvíľu ostala potichu, no potom sa znova rozplakala a hodila sa Shanon do náručia.
"Je mi to tak strašné ľúto, Molly," zašepkala Shanon.
"Celá moja rodina," vzlykala. "Prečo práve oni?"
"Keby si niekedy niečo potrebovala, Molly, pokojne sa môžeš obrátiť na nás, dobre?"
"Si veľmi láskavá, Shanon. Ďakujem."
"Aj my sme tvoja rodina..."
"Áno, áno, ďakujem ti ešte raz."
Shanon ju pevnejšie zovrela okolo pliec a smutne sa pozrela na Siriusa stojaceho opodiaľ. "Bude to zasa dobré, sľubujem."

* * *

"... Nevieme ako sa situácia ďalej vyvinie, takže by sme mali za každú cenu spojiť všetky sily a sústrediť sa na ďalšie početné rodiny, ktoré môžu predstavovať jeho ďalší terč," rozprával James, keď spolu išli po cestičke cez stromy rovno k Siriusovmu domu.
Sirius kráčal zamyslene, s rukou položenou na Shanoninom páse. Po chvíli precitol. "Máš pravdu," súhlasil. "Vplyvné čarodejnícke rodiny, ktoré majú dlhé rodokmene a nepridali sa k nemu, sú citlivými miestami, kam bude chcieť udrieť. A preto, by si si na seba mal dávať pozor aj ty," Sirius chytil Jamesa za plece, no on zastavil a uprene sa díval preč, cez stromy k domu. Sirius otočil hlavu tým smerom a zbadal Luciusa Malfoya, ako postáva na cestičke, neďaleko nich.
"Čo tu ten hajzel robí?" zasyčal James.
"Kto vie..." odvetil Sirius bez emócií a viedol Shanon ďalej.
"Ja mu asi rozbijem tú jeho nafúkanú držku. Ako sa opovažuje...."
"James, kľud!" upokojoval ho Sirius.
"Nemôžem byť kľudný," sipel. "Príde si sem... a čo čaká?"
"Čaká na Shanon," odvetil pokojne.
"No tak to čaká zbytočne!"
"Myslím, že je na nej, aby sa rozhodla."
Shanon prekvapene zažmurkala a zdvihla tvár k Siriusovi.
"Len choď," zašepkal. "Budeme vnútri."
Mlčky prikývla a pustila ho, kráčajúc k Luciusovi.
"Nedúfal som, že mi vôbec dovolí vidieť ťa," povedal, keď k nemu prišla.
"Poď, ideme za dom," chytila Luciusa za lakeť a obaja mlčky kráčali okolo domu ku hájiku. Doviedla ho k lavičke. Shanon si sadla, Lucius ostal stáť. "Chcel by som ťa objať," ozval sa zúfalo.
"Všade sú okná, Lucius."
"Je mi to už jedno," pokrútil hlavou.
"To nehovor. Sadni si," povedala mu nežne a na lavičke ho chytila za ruku. Bola studená ako ľad. Odtiahol ju.
"Bála som sa o teba, keď si sa neozýval."
"Dokážem sa o seba postarať, nabudúce si nemusíš robiť starosti."
Shanon sa usmiala. "Hej. Si môj veľký a silný brat."
Tvár mu skrivilo zúfalstvo.
"Nemysli si, Lucius, že mňa to nebolí," dodala.
"Jasne, vyzeráš tak," odvrkol.
"Ja si len myslím, že to veľa vecí zjednodušuje," povedala a položila mu ruku na rameno.
"Iní rozhodli za nás, Shanon. Rozhodli o tom, či budeme spolu, či nie."
"Ako mohli vedieť, že my dvaja sa budeme raz navzájom vnímať celkom inak?"
"Nemalo to tak byť. Mali by sme byť spolu."
"Videl si to niekde napísané?" usmiala sa na neho.
"Tebe k šťastiu nič nebráni. Máš manžela, ktorý ťa miluje a ty miluješ jeho. Máš syna a perfektný život. Nič z toho nemám ja."
"Môj život, Lucius, ani zďaleka nie je perfektný," odvetila ostro. "Nedávno som zistila, že som úplne niekto iný. Som kôli tomu pohádaná s polovicou rodiny. Vždy, keď si uvedomím, že sa ťa nemôžem dotknúť inak, len priateľsky, dýcha sa mi ťažko. Moji priatelia umierajú nevinní a mladí a ja tomu nemôžem zabrániť. Zdá sa ti toto perfektný život, Lucius?" nadýchla sa. "Podľa mňa, to má od ideálu veľmi ďaleko," dodala.
Lucius pozeral na zem a mlčal. Shanon mu prešla dlaňou po chrbte.
"Ja teraz nechcem, aby sme sa rozprávali o tom, čo je a čo by mohlo byť. Nie je to príjemne ani pre jedného z nás," zašepkala. "Mali by sme vyriešiť otázku tej výmeny, Lucius."
Trhol so sebou. "Ale ja sa o tom nechcem rozprávať," odvrkol.
"Lucius, prosím!" žiadala ho. "Sľúbila som ti, že ti s tým pomôžem. Spolu to..."
"Dlh už je vyrovnaný," odvetil trpko.
"Čože? Ako?"
"Môj život za tvoj," dodal.
Shanon si chytila tvár do dlaní a vyhŕkli jej slzy.
"Nie je to tak ako si myslíš. Nechce ma zabiť."
"Nerozumiem..." chrapčala.
Lucius si vyhrnul habit na ľavej ruke a ukázal Shanon predlaktie. Vynímalo sa na ňom Voldemortovo temné znamenie.
"To nie," zašepkala cez slzy a pozrela sa na Luciusa.
"Myslím si, že to bola férová výmena. Aj tak by sa to raz stalo. Takto si aspoň nemusím neskôr nič vyčítať. Bola to cena za to, aby si ty mohla ďalej žiť."
"Ako ti to mohol urobiť?" plakala Shanon. "Ten hnusný podlý had..."
"Shanon, nechcem, aby si sa kôli tomu trápila."
"Myslela som si, že už k nim patríš. Keby som vedela, že je pre teba ešte cesty späť, nedovolila by som ti, aby si to urobil."
"Urobil som to pre teba."
"Ale za akú cenu, Lucius!"
Pevne ju chytil za ramená a pritiahol k sebe, aby ju mohol objať. Dal jej pusu na čelo. "Spravil by som to znova."
 

Paroháčova sestra - Vinník

29. března 2009 v 21:14 | Syriana |  Paroháčova sestra

"Si si istá, že nechceš, aby som tam šiel s tebou?" Lucius sa pozrel na cestičku vedúcu medzi stromy a silno stisol Shanon ruku.
"Myslím, že bude lepšie, ak sa o ničom, čo sa stalo dnes v noci, nedozvedia."
"Jasne. Máš pravdu," odvetil potichu. Shanon sa postavila pred neho a zhlboka sa nadýchla, držiac ho stále za ruku. "Ďakujem," pošepla. "Som ti zaviazaná."
"Existuje jedna vec, ktorou by si to mohla splatiť."
"Čo presne to je?" spýtala sa nechápavo.
"Pobozkaj ma tak ako si to zvykla robievať predtým."
Zúfalo vydýchla a zadívala sa na more za jeho chrbtom. Malé obláčky nad západným horizontom boli sfarbené do žlta a odrážali jemné svetlo slnka vychádzajúceho na opačnej strane. Mohlo byť päť, možno šesť hodín ráno a chladný vetrík povievajúci na útese sa Luciusovi hral so svetlými vlasmi a tie mu povievali okolo tváre. Uprene sa na neho pozrela a na čele sa jej spravila drobná vráska. Pri pohľade na neho ju bolelo srdce, pretože cítila jeho trápenie, ktoré zdvojnásobovalo zasa to jej. Ak to má skončiť, nech to skončí pekne. Nech spomienka na ich poslednú mileneckú chvíľu stojí za to. Nech stojí za to tento skľúčený moment a prekliaty bozk.
Zúrivo sa mu hodila okolo krku a on ju pevne chytil okolo pása. Pery mal tak sladké a teplé, že ju to prekvapilo. Čím sa jej zdal tento moment čarovnejší než všetky predtým? Utápala sa v príjemných pocitoch až jej vyhŕkli slzy ale vášnivo ho bozkávala ďalej. Nemohla prestať. Na moment si sama vyčítala, že v tom altánku mu nedovolila, aby si ju vzal, aj keď si bola vedomá, že nemohla. Teraz však všetko svoje odhodlanie vložila do toho bozku aby ho nikdy neľutovala. Muselo ubehnúť niekoľko minút, no intenzita pohybu Luciusovích pier vôbec nepoľavovala. Shanon už sama nevládala, ale bola príliš unesená na to, aby prestala a tak iba rytmicky otvárala ústa a nechala ho zmocniť sa jej. Nahlas vzrušene fučala a prsty zarývala do jeho chrbta. Nevyzeralo, že by v blízkom čase chcel skončiť. Opäť jej bolo neznesiteľné teplo. Razom prestal a pustil ju. Tváril sa nadšene. "Wow!" šťastne sa usmial. "Prekvapuješ ma. To ale rozhodne nebolo ako predtým."
"Máš opuchnuté pery," šepla a prešla mu po nich bruškom ukazováka.
"Nevadí. To k tomu patrí," odvetil spokojne a chytil jej ruku, ktorou mu hladkala tvár. Pobozkal ju do dlane a zaľúbene sa na ňu pozrel. Zatváril sa znepokojene. "Ty plačeš?"
Dotkla sa druhou rukou líca a ucítila, že je mokré. "Fakt," odvetila skôr pre seba a pozrela sa na prst. Ligotala sa na ňom slaná kvapka.
"Vieš, že ničomu koniec byť nemusí," utrel jej slzy z tváre a smutne sa na ňu pozrel.
"Lucius," zronene sa zatvárila a na moment sa dotkla vlastných pier.
"Mame by si sa páčila."
"Mame by sa ale nepáčilo, čo k sebe cítime."
"Nemôžeme za to."
"Je neskoro hľadať vinníka..."
"Neprežijem to," pokrútil hlavou, keď urobila ďalší krok dozadu.
"Pokiaľ budem žiť ja, musíš žiť aj ty, počuješ?!"
"Shanon..."
"Budeš
mi písať, rozumieš? Každý večer mi musíš dať vedieť, že si v poriadku a keď sa dozvieš, čo od teba bude chcieť, neváhaj a príď za mnou!"
"Nevystavím ťa nebezpečenstvu."
"Nediskutuj, Lucius!" povedala potichu a otočila sa. Ráznym krokom vykročila medzi stromy. Radšej sa ani neobzerala. Bezducho išla po cestičke ďalej a utierala si slzy. Po chvíľke uvidela dom. Pri vchode stál Sirius a znepokojene sa rozprával so Samuelom. Kráčala ďalej, až si jej obaja všimli. Sirius sa rozbehol k nej a takmer jej vyrazil dych, keď ju objal. S úľavou vydýchol. "Kde si bola celú noc, Shanon?" pýtal sa stále si ju tlačiac na hruď. "Nevieš si predstaviť ako sme sa báli. Ako som sa ja bál."
"Prepáč mi prosím. Viem. Zachovala som sa nezodpovedne. Mala som dať vedieť, že sa chystám preč," odvetila pokojne a ovinula si ruky okolo jeho pása.
"Ale kde si bola? Všade sme ťa hľadali." neprestával byť zvedavý.
"Len som potrebovala vypadnúť. Nehnevaj sa na mňa. Nenapadlo ma, čo to spôsobí," zašeptala a zavrela si oči. Bolo jej príjemné byť teraz pri ňom. Trochu zahnal tú bolesť a smútok za Luciusom.
"Ozaj si nás vystrašila. Ale som skutočne rád, že si v poriadku."
"Ani škrabanček," priznala.
"Fajn, zlatko," pobozkal ju na čelo a s rukou na jej ramenách ju viedol do domu.
"Nič ti nie je, Shanon?" odrazu sa ozval Samuel a nasledoval ich.
"Naozaj som okey, vďaka," odvetila mu ponad plece s milým úsmevom a prešla cez vchodové dvere. V porovnaní s miestom, kde strávila väčšiu časť noci, jej pripadal Siriusov dom neskutočne prítulný a svetlý. Zasa bola doma a ten pocit bol viac než príjemný. Zívla. "Myslím, že na mňa doľahla únava. Snáď by som sa mohla na chvíľku natiahnuť..." zabľabotala.
"Len choď hore. Prídem za tebou," odsúhlasil jej Sirius.
"Sirius spinká? Rada by som ho videla."
"Je u Berennice," oznámil. "Radšej ho vzala ku sebe, keď v dome v noci nikto nebol."
"Pôjdeš pre neho, prosím? Chcem už ho mať pri sebe."
"Samozrejme, ale najprv by si si mala oddýchnuť. Skutočne nevyzeráš v poriadku, Shanon. Si celá bledá a skrehnutá."
"Ešte som sa nezmierila... no... s Nessinou smrťou," mykla plecami. "Stále som vystrašená."
Sirius jej pritisol pery k čelu a nahlas vzdychol. "Zajtra popoludní je pohreb. Naozaj by si si mala oddýchnuť, nech máš síl."
Bola príliš unavená, aby ďalej odkladala spánok a tak Siriusa na slovo poslúchla. Osprchovala sa a s úľavou sa hodila do perín. Mala zvláštne sny. S hlasným fuňaním sa zobudila. Otočila sa na druhý bok a pri pohľade na hodiny na stolíku zistila, že odvtedy čo zaľahla, neprešla ani pol hodina. Opäť zavrela oči a počúvala hlasy v dome. Ani nevedela ako a upadla do spánku znova. Prespala celý deň, doslova. Zobudila sa na ďalšie ráno dokonale odpočinutá. Miesto vedľa nej už bolo prázdne, úplne vychladnuté. Hlavu mala hneď plnú škaredých spomienok na predošlé dni. Nemohla sa zbaviť Arthemisy a myšlienok na ňu. Kto o tom všetkom vedel? Koľká pravda je známa Siriusovi? A James? Najviac ju však dožierali jej rodičia. Nepovedali jej o tom, pretože nevedeli, kto je jej skutočným otcom a matkou, alebo pretože nechceli? Sľúbili snáď niekomu, že jej to zataja? A čo ju miatlo najviac bolo, že nevedela ako sa k nim dostala. Arthemisa predsa žila ešte niekoľko rokov potom, takže aký dôvod mala, že svoju dcéru odložila? Shanon k nej pocítila k náhly nával nesympatií práve kôli tomu, že sa jej vzdala. Nieže by nebola spokojná so svojím detstvom prežitým u Potterovcov. Milovala ich, obzvlášť milovala Jamesa. Nemohla ani opísať, aké úžasne pevné puto medzi nimi je, ale to všetko sa strácalo v tieni Arthemisinej zrady a Dumbledorovho neosobného prístupu počas celého toho obdobia, čo sa s ním stretávala. Predpokladala, že on vie zrejme všetko, no vždy sa k nej správal len ako profesor. To, že keď bola nešťastná a on ju zo súcitu objal nepovažovala za nijak zvláštne. Práve to, že bol taký odmeraný, jej nasadilo chrobáka do hlavy. Možno nevedel nič. Ale zato ona teraz niečo už áno a preto sa rozhodla, že dnes sa dozvie pravdu. Budú rozprávať a ona si to vypočuje. Toho, kto za to klamstvo môže nakoniec nájde a s Luciusom budú poznať celú pravdu...

Shanon sa postavila z postele a z jej rohu si vzala župan. Navliekla si ho na pyžamo a došuchtala sa do kúpeľne. Umyla si tvár a vyčistila zuby. Keď vchádzala naspäť do spálne, k nohám jej pribehlo malé čierne šteniatko a zakňučalo. Shanon sa usmiala a zohla sa, aby ho vzala na ruky. "No čo, zlatičko, Sirius ti zasa nedal najesť?" poškrabkala ho za uškom a s ním sa vydala na prvé poschodie. Dom ani zďaleka nebol prázdny. Malá časť Fénixovho rádu, len okruh najbližších, sa zhromaždila v obývacej miestnosti, čo značilo, že dnes sa smúti a neplánuje protiútok. Shanon potichu vošla s Orionom na rukách a zavrela za sebou dvere.
"Dobré ráno," pozdravila a očami prešla po miestnosti. Sirius stál pri krbe vedľa Jamesa, pri ktorom na stoličke sedela Lily a držala na rukách malého Siriusa. Na gauči sedel zblednutý Remus, vedľa neho Dumbledore. Oproti nim na pohovkách Berennice a Charlus Potterovci a Andromeda s Tedom.
Všetci jej potichu zamrmlali na pozdrav. Vydala sa k Lily. Po ceste strčila Oriona Siriusovi na ruky a ten ho so zlosťou podal zasa Jamesovi. Shanon natiahla ruky k svojmu synovi a silno si ho pritisla na hruď, vtisnúť mu na holú hlavičku božtek. V miestnosti sa ani po jej príchode nič nezmenilo, atmosféra bola tichá a napätá. Shanon prešla k Remusovi a sadla si na kraj gauča. Zdvihol smutné oči dohora a pokúsil sa o úsmev. Posunul sa bližšie k Dumbledorovi, aby si k nemu mohla sadnúť. Jednu roku natiahla k jeho tvári a pohladkala ho po líci. Cítila, ako ním prebehla slabá triaška, keď sa ho dotkla. Stiahla ruku späť.
"Niečo prinesiem," zašepkala. Vstala a prešla do kuchyne.
"Essy, prosím dones mi nejaké pitie z pivnice a potom nakŕm Oriona. Mám dojem, že nejedol odvtedy, čo som mu dala ja."
Essy prikývla. "Pán Sirius ten malý uzlíček vôbec nemá rád," povedala potichu, aby ju počula len Shanon a Lullu, ktorej práve zverila malého. Shanon sa zamračila. Oprela sa o stôl a pozorovala, ako s Lullu odchádzajú z kuchyne. Prešla ku poličkám a vybrala niekoľko pohárikov, pokladajúc ich na tácku. O chvíľu sa Essy premiestnila a s ňou sa na stole objavila fľaška medoviny a ohnivej whisky.
Dvere sa otvorili a vošla pani Potterová. Potichu prešla k Shanon s položila jej ruku na rameno.
"Nedotýkaj sa ma!" zasyčala na odpor.
"Prosím?"
"Nepočula si? Nedotýkaj sa ma!" zopakovala nahnevane.
"Čo sa deje Shanon?" pýtala sa pani Potterová prekvapene.
Mlčala.
"Shanon!" znova ju oslovila a chytila za ruku. Vytrhla sa jej a cúvla o niekoľko krokov dozadu.
"Neprovokuj!" zrúkla.
"Nechápem, čo sa deje, dievčatko," zúfalo šeptala jej matka.
"Tak ty nechápeš?" vykríkla Shanon a zhlboka sa nadýchla. Do miestnosti vošiel Sirius s Jamesom a Lily v pätách.
"Žila som vo vašom dome skoro dvadsať rokov a ani jeden z vás mi nedokázal povedať pravdu," povedala pokojnejšie.
"O čom to hovoríš?" triasla sa pani Potterová. Pridalo sa ďalšie obecenstvo a Shanonina tvár vrela od zloby.
"Si jedna veľká klamárka. Ty aj tvoj podarený manžel! Celú tú dobu ste ma klamali!"
"Čo sa stalo, Shanon?" ozval sa James.
"Aj ty o tom vieš?" zúrila.
"O čom?"
"Povedz, mama!" Shanon sa na ňu opäť obrátila. "Porozprávaj všetkým o tom ako som sa stala tvojou dcérou."
Pani Potterová si zakryla tvár, keď pochopila. Slzy sa jej nahrnuli do očí.
"Alebo nám to povieš ty?" švihla pohľadom k pánu Potterovi. "A možno to bude zaujímavejšie v podaní profesora Dumbledora, ktorého zásluhou tu vlastne stojím, však?" mykla plecami a pozrela sa na neho. "Podeľte sa s nami. No? Všetci si iste radi vypočujeme o vás a Arthemise Malfoyovej."

Paroháčova sestra - Výkupné

16. února 2009 v 18:49 | Syriana |  Paroháčova sestra
Kapitolka špeciálne pre VIKU =) dúfam, že všetko dobre dopadne; držím palce, nech to tam zvládneš :-* veď ty vieš :-)
 


Paroháčova sestra - Zlomené srdce

1. února 2009 v 19:33 | Syriana |  Paroháčova sestra
Pridávam pokračovanie :) a ďalšie bude bez vašich komentárov len veľmi ťažko, takže ma prosím podporte =)



Paroháčova sestra - Stratený potomok geniálneho Albusa

23. prosince 2008 v 22:56 | Syriana |  Paroháčova sestra
Zjavne je vidieť, že mám hromadu času a vraciam sa k písaniu =)
Tak sa dajte do toho! A nezabudnúť na komentáre... ;-)

Vaša Syriana ♥


Paroháčova sestra - Chyba

8. srpna 2008 v 18:15 | Syriana |  Paroháčova sestra
A hotovo! Pokračovanie je na svete a ja by som rada novú kapitolku venovala Nike - včerajší dátum jej isto pripomenie :):)

Vaša Syriana ♥

Další články